014
NAHÝ A SÁM
Priatelia nepriatelia
vysoké hory povrchnosti
nikomu nezáleží na tom
kým si v skutočnosti
Pomáhaš nepomáhaš lužeš
napokon pred súdom stojíš nahý a sám
Odsudzujú ťa a chvália
prijímajú ťa a vylučujú
ako nestrávené hovno tí voňaví a “čistí”
všetci ťa súdia hoc na to práva nemajú
Rozdeľujú si ťa tajne
na mastné sústa podľa ich gusta
a hrajú pekelný mariáš
Pred zodpovednosťou unikáš
v intenciách zákonov novelizovaného znenia
Bez studu a hanby pretŕčaš sa
v žiarivých svetlách reflektorov slávy
opancierovaný a vnútri slizký
a radšej plaziť kanálmi by si sa mal
Systém ťa chráni sám si ním
režim je kriminálny
úskoky elít v mene ich slobody
zosnoval samotný Diabol
koberec červený na recepcii prestreli
Priatelia nepriatelia
cudzí i svoji Judáši bratia
každý sa stáva nakoniec žertvou
každý raz schytá poslednú ranu osudu
Absurdné že si tu predsa medzi nami bol
na Golgote
pastiersky kráľ
človek sa stratil medzi ľuďmi
na pokraji pekla ples sa odohral
Bezmocní generáli zavelili
naprázdno zaduneli víťazné salvy
zradený ukrivdený básnik ohluchol
honor a právo nik už neobháji
nik nevytrasie červa z hlavy
nik tróny samozvancov
prehnité nepodpáli
verše zo zbierky Urbi et Orbi 2