014
HRAL TAKÚ HRU
Často hrá takú hru čudnú,
hrá sa na pána a sluhu.
Kým je sám sebou,
nad hlavou vidí dúhu.
Zaduje vietor, šibal veľký,
vo vlasoch cíti tú jeho radosť
a vzduch hustý a svieži
odrazu je ten najlepší hosť.
Vníma ho dušou čistou,
len on a vietor ako rana po skalpeli
tešia sa, je to tou siestou,
že ešte chvalabohu nedospeli.
Vtom stúpi na kameň ostrý
a v okamihu iný je,
z pána mení sa na sluhu,
opäť sa vráti na Zem.
verše zo zbierky Urbi et Orbi 1