021
DO BAHNA PADÁ ČAS
Dni sa vliekli krokom,
kde je ten čas,
čas,
čas.
Do vzduchu písali sme prstom,
a mysleli sme srdcom,
to bol náš čas.
Odrazu prišiel „nežný“ disent,
to bol ten čas,
čas,
čas,
keď na chvíľu si zdivel
a stal sa stranou,
to bol ich čas.
Námestia osireli, čas postavil sa proti nám,
a tí, čo sľúbili si lásku, sú hanbou svojich mám.
Všetko chcú merať na peniaze,
taký je čas,
čas,
čas,
dokonca lásku, um aj zdravie,
do bahna padá čas.
zo zbierky Urbi et Orbi 1