Plameň sviece

3. apríla 2016, veroninmichal, Urbi et orbi 2

008

PLAMEŇ SVIECE

 

Stojím a hľadím
do okna s krajinou novembrového šera
plastové okná sú rámom obrazu
v modrofialových farbách
obrazu prírody ktorá po ťažkom dni
naplnenom ľudskou bezcitnosťou
bezprostrednosťou bezprávím
nezištnosťou beznádejou i nehou
bezpečne ulíha na milosrdnú Zem
hotuje sa na večerný spánok
vediac že do polnoci
ju budú ešte stále vyrušovať blikotajúce okná
farebných televíznych obrazoviek miliónov ľudí
ktorým bol odchádzajúci deň prikrátky
a nechce sa im ešte spať

Zažal som bielu sviečku
Jej plameň sčervenel na pozadí tmavnúceho skla
zablikotal
vzpriamil sa
akoby povyrástol z detských chorôb
Potichu svieti na stole
Evidentne si dobre rozumie so šerom
za zavretým oknom

Vnímam
že svet už nie je taký
otrávený rozmarný hlučný
ako bol pred polhodinou

Cez okno načúva
plameňu mojej sviece

 

zo zbierky Urbi et Orbi 2