108
MAMA
Mama, si stále mojou, aj keď ťa už nemám,
si stále mojou mamou, teraz už viem,
oklamaný svetom, celým životom,
čo predtým som tak dobre nechápal.
Mama, cítil som tvoju náruč,
aj keď som z rodinného hniezda vyletel
a tvoja neviditeľná láskavá ruka
ma znenazdajky mohla viesť
aj potom, keď odišla si do nebies.
Mama, tú tvoju lásku cítim
aj keď si tam hore, v mori pokoja,
zatiaľ čo ja sa stále motám v tomto údolí.
No predsa viem, že raz tú svoju cestu nájdem
a tvoja bolesť prebolí.
Ďakujem, mama, za tvoje srdce,
že si ho, keď sme boli malí, rozdávala,
tie chvíle ozajstného ľudského tepla
ako najväčší poklad na Zemi si prežívala.
Ja teraz ten tvoj poklad v srdci mám,
mám svoje vlastné deti a hoci si ich
ako starká takmer nepoznala,
verím, že tvoju lásku ďalej odovzdám.
Zo zbierky Urbi et orbi1