Boh má tri osoby, ak to vyjadríme iným slovom: tri osobitosti, ktoré tvoria trojitú
jednotu Boha. On, Ona a Ono je: 1/Ten život, 2/Tá láska, 3/To vedomie.
Prvá osobitosť je ŽIVOT vo všetkých svojich neobmedzených formách a prejavoch
od anorganického až po organický. Táto osobitosť má rôzne podoby, od najjemnejšej
až po povedzme krutú, od časovo nepostihnuteľnej až po večnú. Zvláštnosťou je,
že nedeliteľnou súčasťou tejto osobitosti je aj tvoj život, alebo môj, alebo kohokoľvek
iného. To znamená, že kvalitou svojho života, či už je tvoj život dobrý alebo zlý,
ovplyvňuješ plnou mierou skutočnú podobu prvej osobitosti Boha. Zjednodušene
povedané: Aký dobrý je tvoj život, taká dobrá je prvá božská osoba – osobitosť Života.
Druhá osobitosť je LÁSKA v celej svojej škále, od obetujúcej sa lásky až po sebalásku,
od šťastnej lásky až po neopätovanú. V našom chápaní druhej osobitosti pojem Láska
nahrádza tradičný pojem Boží syn, pretože obsahom je Láska širší pojem a svojou
abstraktnosťou môže lepšie obsiahnuť časovú a rozmerovú osnovu božej reality. Aj keď
nepopierame Kristovu úlohu v chronológii kozmického vývinu, Láska ako druhá božia
osobitosť je asi tou najpodstatnejšou vlastnosťou trojjedinosti Boha.
Tretia osobitosť je VEDOMIE, ktoré je univerzálne a zároveň atomizované v každej
bytostnej jednotke. Vedomie je tým charakteristickým atribútom Boha, ktorý sa
nachádza vo všetkom vždy a všade. Prejavený v celom spektre morálnych vlastností
počnúc kladnými, pokračujúc neutrálnymi a končiac zápornými. Hmotné entity,
ktoré majú vlastnú vôľu, na základe ktorej sa individualizujú, môžu inklinovať
ku kladnému aj k zápornému.
Môžu sa javiť tiež ako neutrálne, ambivalentné. Materializácia vytvára PODVEDOMIE,
poznanie vytvára v organizmoch SVEDOMIE.
Všetky tri osobitosti Boha existujú vo vzájomnej súvsťažnosti a prejavujú sa aj
prostredníctvom hmotného sveta, ktorý existuje paralelne so svetom pojmov.
V prípadoch, keď sú tieto dva svety spojené, hovoríme, že predmet alebo bytosť
má telo (formu) a dušu (obsah). Toto spojenie existuje dovtedy, pokiaľ jednotlivá
entita existuje (žije). V procese existencie každej entity sa jednotlivé atribúty
Boha v nej vyvíjajú (menia), a po jej zániku (smrti) sa hmotná a duchovná (božská)
zložka od seba oddelia a v procese rozpadu sa obidve fragmentujú. Nemenná (večná)
zostáva pojmová častica, ktorá sa odpútala od hmotnej a energetickej častice.
V tradičnom kresťanskom chápaní má Boh tri osoby: Otca, Syna a Ducha svätého.
Z tohoto slovného výkladu vyplýva, že Boh sa chápe ako personifikovaný, čo značne
komplikuje jeho predstavu. Keď osoby abstrahujeme na ŽIVOT, LÁSKU a VEDOMIE,
umožní nám to chápať Boha viac konzistentne. Obraz Boha môžeme takto
vykresliť komplexnejšie a úplnejšie. V takomto náhľade môžeme zazrieť aj jeho dobrú
a všeobecnú psychologickú charakteristiku.
2011-09-12