20/
V záhone rozkvitla, hlávku si kloní
kráľovná ruží.
Na perách cítiš sladkosť jej vôní,
po tebe túži.
Lupene kvetu v dlani ťa hladia.
Bagdadský hodváb, motýlie krídla.
neveríš, tešíš sa, prsty sa modlia,
takéto kvety v zemi sa rodia.
Oblohu preťal oceľový vták.
Zakvílil nad hlavou,
za chvíľu v diaľke zmizol.
Čo asi nesie oceľový vták?
Pozeráš na kvety,
vietor im hlávky ohol.
Aj ony cítia nad hlavou prelet,
puk lásky na chvíľu stuhol.
zo zbierky Urbi et orbi 1