111/
S nohami na zemi
nosím hlavu v oblakoch,
rukami podopieram
bohatstvo chytrých hlupákov,
ktorí nám vládnu
naprieč storočiami,
kolená mi stonú
pod tou únavou.
No ešte stále
napriek tomu kráčam
sám cestou zaprášenou,
verím, že do vysnených pastvín
nebeských dôjdem
už ďalšie ráno,
tam nájdem všetkých
jedenásť baránkov.
zo zbierky Urbi et orbi1