035
PORAĎ MI
Poraď mi,
napíš to do vody, povedz do vetra,
hoc viem, že sa snažíš neúnavne
pomôcť, ako sa zbavovať pýchy,
toho slizkého separátora
od Tvojho milosrdného srdca.
Ako sa zbaviť
pochybovaní, podozrievaní
ktoré rozleptávajú
naše duše, naše životy zatvárajú
do smútočných chladných klietok?
Ako žiť radostne,
keď dní s prívlastkom krásne
je stále tak žalostne málo a to čo hrialo,
je na popol?
Bolestné okamihy sa zlievajú
do súvislého utrpenia,
úlomky viery len sem-tam sa zalesknú
ako zabudnuté kúsky Tvojho ducha,
ktorého nám vdýchol milostivý Boh
v okamihu prvotného nádychu,
keď sme sa vynorili z tela matky.
Ó Ježišu, pre Tvoje bolestné umučenie,
na prvý pohľad také nezmyselné,
odpusť nám naše predsudky, úsudky,
nemáme na ne právo, vie to len Boh,
aká to dilema medzi nami leží…
Pretože, tak ako Ty, si každý tu na Zemi
svoj kríž musí prežiť.
A ako ho človek zvládne, unesie, zahodí,
nechá ho namiesto seba inými niesť,
či sa pred Tebou korí, padne na kolená,
stane sa vinným, alebo čistým,
je v moci Tvojej, Jeho aj vlastnej.
Každý sa takej cesty zhostí,
do akej miery
je jeho srdce schopné prijať hostí.
verše zo zbierky Urbi et Orbi2
Celá debata | RSS tejto debaty