034
SURREALITKA
Drahý,
keď pôjdeš domov, zastav sa v Lahôdkach
a kúp mi dvadsať deka pokoja,
tri stredne veľké prerastené sny
a dvojlitrovú fľašu nenaplnenej túžby.
Zatiaľ ti narýchlo vyperiem
tvoju večernú únavu,
spotené ponožky a hlúpe správy v televízii.
Spravíme si večeru bez blikotajúcich neónov
a mikrovlnného žiarenia,
bez mála času a bez monitorového sliepňania.
Ako ti chutí?
Viem, ty jeden hladoš, že by si zjedol aj
tri misky zamatového prítmia
a vypil celú fľašu blikotavého svetla sviečky…
Dnes som uvarila rozprávkovú krajinu zázrakov.
Nebolo treba dlho, bola taká jemnučká a mäkučká.
Prikoreň si ju ako len chceš.
Pripime si na rozpustené predsudky.
Po prvom pohári nevinnosti sa ponáram do šuchotu
tvojich nezáväzných slov.
Po druhom začínam rozumieť
toku svojich nepovolených myšlienok.
Po treťom sme už zajedno. S potomkami aj s predkami.
A je nám to všetko jedno.
Potom voniaš potom asi viac ako predtým.
Ja potom menej ako teraz potím hlúposti.
A tak sa nám slastne opojeným teoreticky zdá,
že sme prakticky morálnymi víťazmi
nad neskutočným smútkom všedného dňa.
verše zo zbierky Urbi et Orbi 2
Celá debata | RSS tejto debaty