014 HRAL TAKÚ HRU Často hrá takú hru čudnú, hrá sa na pána a sluhu. Kým je sám sebou, nad hlavou vidí dúhu. Zaduje vietor, šibal veľký, vo vlasoch cíti tú jeho radosť a vzduch hustý a svieži odrazu je ten najlepší hosť. Vníma ho dušou čistou, len on a vietor ako rana po skalpeli tešia sa, je to tou siestou, že ešte chvalabohu nedospeli. Vtom stúpi na kameň […]

013 RAZ RÁNO NA VEČER Brieždi sa, prechádzam chladnou krajinou. Ticho kráča vedľa mňa, mlčky je so mnou. Rozhovor plynie len vďaka nej, vďaka tej chvíli večne prítomnej. Drahá, môj obdiv máš za slová rána, tá tvoja krutosť prebudiac splín môj vo vnútri srdca tupo reže, až na kosť, samota nie je napodiv najväčšia rana. Prídem až k brehu, kde rieka svoj domov […]