007
ALEXANDRA SERGEJEVNA
Hľadanie najsprávnejších myšlienok
trysk sivých myšiek po jesennom poli
ideály ako dunivé kroky v riečišti magistrál
nekonečne pulzujúcich Mliečnou dráhou
A naše cievy občas praskajú
Vtedy čas večný neomylný
ten strážca života rýchlosťou blesku
upcháva diery a myšky plaché v mozgu
horúčkovito íšču každú štrbinku
Náhliš sa po kúštičkoch
nad nami čierne diery
hodina za hodinou plynie
neprestajne si práve teraz
Nie si tu ani predtým ani potom
a možno nielen raz
Keď Láska požehnaná vstúpi k nám
nájde dvoch ako vždy pripravených
Ona chce po nás iba verné milovanie
Ale ak chceme čo i len trochu ľúbiť seba
tak nekonečne sklameme večno v nás
a príbeh ktorý zakaždým nie je iba náš
o čosi kratší je…
Taký zblúdený
Svoj život tak surovo živočíšne večný
pred sebou nikam neschováš
Aj ty si hriešny ako fakľa
kam pôjdeš keď si sám Život
a telo ti už takmer zotlelo…
Nevieš
Bohvie už koľký život v poradí si zmaril
a či tento je tvoj posledný
či bude oslávený alebo navždy stratený
Povedzte, Alexandra Sergejevna,
pýtam sa Vás: “Byť či nebyť?”
Počujem, akoby zo sna šepcete:
“Láskou opätovanou byť…”
zo zbierky Urbi et Orbi 2
Celá debata | RSS tejto debaty