Michal J. Veronin

070

Vianočná

Vianoce boli časom,
keď život na rozprávku sa zmenil,
keď drobizg naozaj veril,
že ho Láska obdaruje a urobí šťastným
a rodičia v tom nemajú prsty.

Vianoce boli časom,
na ktorý sme sa všetci tešili,
keď v duši zavládla radosť a pokoj,
majonéza, mak, múka a čokoláda
boli na poslednom mieste
a stromček vyžaroval trblietavý mier.

Ten trblietavý mier
je teraz v každom hypermarkete,
prehlušuje ho ruch a hlasná hudba,
pripomína sa denne už od neskorej jesene
a čaro Vianoc z neho vymizlo.

Ten trblietavý mier je teraz
živený umelo na vianočných trhoch
horúcim vínom a grilovanou klobásou
a davy ľudí nasávajú na námestiach
páchnucu atmosféru sťa kupci v chráme.

Deti kedysi sa ponárali do snehových vločiek,
sledovali, ako ticho na dlani sa roztápajú
a večer nečujne sa menia na krištáľový ľad.
Dnes deti zaujíma, či Santa Klaus
má tento rok väčšie a výkonnejšie sane.

Vianoce sú dnes štátnym sviatkom,
časom, keď náklonnosť a nefalšovanú priazeň
skúšame si trápne potvrdzovať povinným darom
kúpeným niekde za peniaze
a myslíme si, že všetko je jedna báseň.

Sviatočnosť sa kamsi vytratila,
v oknách sú zapálené sviece
a vonku za tichého súmraku,
keď na ulici takmer nikto nie je,
čarovná Zem slávi svoje vlastné Vianoce.