Šťastie necinká ozdobami
na stromoch vianočných
šťastie sa nejagá v baroch polnočných
tam kde si omámení
zalievame suchoty všedných dní
domnelé krivdy svojich druhov
pokyny falošných radcov
a kruté zrady zatvrdnutých sŕdc
V tlkote ľudského vnútra
vzlyká skutočná láska
ktorá sa každým rokom rodí
a neprestajne dúfa
že ju tam znova objavia
pre svoje poškvrnené duše
ktoré ešte stále tomu veria
že môžu byť naozaj čisté
Ty predsa vieš kedy sa snažím
kedy prinášam na oltár Tvojej slávy
úprimné srdce a čistú myseľ
a všetky svoje túžby vyššie
Vtedy keď staviam lásku k Tebe
obdiv k dielu Tvojich rúk
na stupienok najvyšší
vtedy milujem všetkých ľudí
Náš obdiv máš ó Bože
že všetkých ako otec ľúbiš
aj keď nás diabol už takmer v moci má
z Lásky si nové vytváraš pojmy
ja v duchu spriadam svoje žalmy
o tom že dobro dýcha v každom chlebe
že verím v svedomitých ľudí
že túžba po čistej láske k Tebe
sa znova v ľudských srdciach prebudí
Celá debata | RSS tejto debaty