Zvonili sme kľúčami,
volali: „Sme s vami!“
Bola nás presila,
čo kričali: „V jednote je sila!“
Keď si vzal slovo Budaj
alebo Kňažko,
či iba na pódiu ktosi,
zatemnenie mysle,
emócia sa vehementne hlási,
ozýva sa dav: „To je ono“,
kričí v ten večer každý asi.
Sloboda nová čaká za rohom…
Príde? Asi ťažko.
Ale predsa, je to čas pre srdcia,
pre ľudský um, možnosti pre talenty,
záblesky nádeje v ľudoch bez pretvárky,
okamihy víťazstva pravdy tušíte.
A potom zloba a nenávisť,
chamtivosť, naivita a hlúposť,
padá nám krvou výkúpený systém,
spláchne sa všetko, aj to dobré,
hlúpi, čo mystériu davu uverili!
Odídu starí, nastúpia noví,
horší vyciciavači.
Prízraky rozporov plurality
na pleciach ťažká klada,
ovládanie vedomia,
davová psychóza,
manipulácia,
či sprostá zrada,
kto nás tu zase ovláda?
zo zbierky Urbi et orbi 1
Celá debata | RSS tejto debaty