Michal J. Veronin

Tie tetky z výkladov
súkromné banky plné pokladov
odmeny našich chlebodarcov
omrvinky miesto chleba
obaly bez tovaru
srdcia čo sa stali skalou
sa mi neustále vysmievajú
tí dlhoprstí na každom rohu
pobočky stavajú a s vážnou tvárou poctivca
pospolitosť dennodenne okrádajú

Nevraživosť v duši rastie
v každom z nás
v bezcieľnom zhone všedných dní
pichá a zraňuje
ostatky nevinného detstva
čo ostali po dlhé desaťročia v nás
ako pozlátko na zodretých verajách života
ktorý neúprosne plynie odnikiaľ nikam
stonajúc v intervaloch pravidelne
sťa krásna tenistka pri každom returne

Až keď sa vzdialim z prachu ulíc
z očividnej nezhody
pozemských bludných trás
uletím na krídlach bytostí
bývajúcich mimo nás
vôkol sa pokoj rozhostí
blažený pokoj krásnych bielych vrán

63/ zo zbierky Urbi et orbi 1