Skús to len tak, predstav si,
že svet tvoríš aj ty,
že si jeho dôležitou časťou,
že svet tvoríš svojou povahou,
tak ako ostatní, aj ty.
Buď si istý predstavou,
že akou dobrou budeš postavou,
takou dobrou bude svet hrou.
Snažím sa odočítať z tvojich pier
čo hovoríš, či vlastne šepkáš nečujne,
podvedome však cítim, je to po sté,
že tvoje prianie je stále to isté.
Tak ako každý gladiátor, aj ty
túžiš sa zúčastňovať našich
drastických osudových hier.
A figúrkou na šachovnici
protichodného sveta sme aj my,
raz nami potiahne sám tvorca hry,
inokedy sme na ťahu sami.
Život je šachovnica stvorená pre všetkých.
Niekto sa po nej vozí papamobilom,
niekoho pribíjajú na kríž,
niekto sa snaží určovať pravidlá hry,
poniektorí opravujú výtlky…
Hoci niekedy máme pozíciu kráľa,
stať sa môže,
že dostaneme mat obyčajným pešiakom.
Sú také hry, v ktorých sa to stáva,
že náš život ukončí vlastná dáma.
Ohrdnutí proroci sa tým netaja,
jej pravé meno je pokušenie
zo strateného raja.
Po podľahnutí pokušeniu nič iné
nám hrdým úbožiakom nezostáva
iba opustiť šachovnicu, vrátiť kľúče,
na našom hrobe mimo hlavného diania
porastie iba nemá tráva…
To, že sme tu,
nie je dôsledkom oteckovej túžby,
alebo mamičkinho studu,
to iba Boh, hoci tu ešte celkom nie sme,
hrá s nami predposlednú skúšku nášho osudu.
Najprv len hlava,
potom krk, ruky a nohy
a sotva pozdravíš Dobrý deň,
stihnú ťa opláchnuť, chytia za nohy,
drankavým plačom zahlásiš,
že si už tu-u.
Šachovnica je pripravená.
K dispozícii máš všetky políčka na guli,
na pamäti, že šachovnica je len jedna,
je ako posvätný chrám
a prednosť majú tí, čo si pred príchodom
na hraciu plochu dali návleky.
Zbrane máš dvojaké:
v hlave dobré i zlé myšlienky,
môžeš vysloviť zlé aj dobré slová,
urobiť dobré činy alebo spáchať zločiny.
Je na tvorcovi hry, aké ti dá známky,
ako ťa za ich použitie posúdi.
Pravidlo prvé:
že obidvomi druhmi zbraní
zásadne ovplyvňuješ celú hru…
Pravidlo druhé:
na svoje vystúpenie máš stodvadsať rokov,
niekoľko rokov hore-dole na tom nič nezmení.
Pravidlo tretie:
povinné záťaže trvajú vždy štyri dejstvá,
uľahčiť si ich môžeš čistou hrou.
Pravidlo štvrté:
všetky kroky sú dovolené, ak sú fér.
Podlá hra sa nevypláca,
lebo ak hráš nečisto viackrát po sebe,
sťažíš hru tým, čo prídu po tebe
a nezbavíš ich povinnej záťaže.
Stále je to tá istá hra na veky vekov,
je taká stará ako hviezdy,
figliarky žiarivé nastavujú nám krivé zrkadlá,
my naviac neustále meníme hre pravidlá,
neprezieravo zabúdame na minulých víťazov
a dostávame sa vždy do priekov.
zo zbierky Urbi et orbi 1
Celá debata | RSS tejto debaty