Michal J. Veronin

Autobusy lomozne buchocú o naše výtlky
vezúci sa sťažka vdychujú pach a prach
Hlučné hovory z nevyhnutných mobilov
pohotovo spájajú kohokoľvek s kýmkoľvek
no ľudia nemajú k sebe naozaj blízko

Cestujeme spoločnými mestami
tak veľmi sami
takí opustení
Na každodenných unáhlených cestách
opojnú vônu ľudskej blízkosti necítiť
všade je éter zaplnený hlušinou
vzťahy sú zaplienené húževnatými burinami

Vytratila sa spolupatričnosť
Úprimné pohľady do očí
a liečivé úsmevy srdca
adresované všetkým
ktorých stretávame
sa už nekonajú
Neľudskosť medzi ľuďmi rastie
prirodzený cit má dosť veľký deficit
Ach prečo prečo mám ten pocit

Báječné reklamy na každom kroku
a takmer každú štvrťhodinu
nás systematicky ubíjajú
a to dôležité
rafinovane zakrývajú

Minulosť ktorú sme kedysi už raz žili
minulosť s prekvapivými pocitmi šťastia
s radosťami a smútkami
s hlbokými a čistými nádychmi rána
šancu pokračovať nedostala
smola na výtlky v duši
nezostala

Už neznejú slová od srdca
už nerozprávajú úprimne a ľudsky
každý iba tú svoju pesničku gagoce
podvodníci s dobrými úmyslami mekotajú
ájm sorry velice

Tajomníci nám politicky taja
ich ciele strategické obludné
kráľovná Korupcia krásne kvitne
vydieranie je spoločenská norma
akceptuje sa blahosklonne

Bunkre sú plné bômb a streliva
revolver vecička prenáramne užitočná
rakety samopaly namierené delá
bezpečnosť je vec verry nebezpečná

Chválou Boha modlitbou v kostoloch
sa svojich hriechov nádejne zbavujeme
s očami upretými do neba bez vnútorného zraku
ukrižovaného Krista velebíme
a jeho krivdu a bolesť
slepo slávime

Tá naša najlepšia spoločnosť
parfumovaná zlodejka identity
parazit na autentickom živote ľudstva
v každom desaťročí má nový look a šaty
zakaždým sa nám do očí príšernejšie smeje

Hrabeme iba pre seba
a skladáme sa na zisky iným
na nezmyselné zbrane zapredaným vodcom
Kupujeme si bratstvo slobodu a rovnosť
rozlúštili sme ľudský genóm
na všetky choroby objavili liek
viacej je vecí čo nie sú vzácne
čo sú prirodzené
A predsa ak podľa prirodzených zákonov
nežijeme
tak otrávení nakoniec bezvládne mrieme

zo zbierky Urbi et orbi 2