Michal J. Veronin

Plukovník švajčiarskej armády: Za situáciu na Ukrajine môže mlčanie Západu

Samozrejme, môžeme ľutovať a odsúdiť ruský útok. Ale MY (teda USA, Francúzsko a Európska únia) sme vytvorili podmienky pre vznik konfliktu. Prejavujeme súcit ukrajinskému ľudu a dvom miliónom utečencov. Dobre. Ale keby sme mali čo i len kvapku súcitu s rovnakým počtom utečencov voči ukrajinskému obyvateľstvu Donbasu, zničeného svojou vlastnou vládou a hromadiaceho sa v Rusku už osem rokov, nič z toho by sa zrejme nestalo.

Je jasné, že tento konflikt nás priviedol k hystérii. Zdá sa, že sankcie sa stali nástrojom voľby našej zahraničnej politiky. Ak by sme trvali na tom, aby Ukrajina dodržiavala Minské dohody, ktoré sme odsúhlasili a podporili, nič z toho by sa nestalo. Odsúdenie Vladimíra Putina je aj naše. Nemá zmysel fňukať, bolo treba konať skôr. Ani Emmanuel Macron (ako garant a ako člen BR OSN), ani Olaf Scholz, ani Vladimir Zelenskij si však svoje záväzky nesplnili. Skutočnou porážkou je nakoniec porážka tých, ktorí nemajú hlas.

Vladimir Putin pravdepodobne dosiahne svoje ciele. Jeho vzťahy s Pekingom sa posilnili. Čína vystupuje v konflikte ako sprostredkovateľ a Švajčiarsko je na zozname nepriateľov Ruska. Američania musia požiadať Venezuelu a Irán o ropu, aby sa dostali z energetickej patovej situácie, do ktorej sa dostali: Juan Guaidó konečne odchádza z javiska a USA musia s poľutovaním zrušiť sankcie uvalené na svojich nepriateľov.

Západní ministri, ktorí sa snažia zničiť ruskú ekonomiku a prinútiť ruský národ trpieť, dokonca vyzývajúci na zavraždenie Putina, ukazujú (hoci čiastočne maskujú formu svojich vyhlásení, no nie podstatu!), že naši vodcovia nie sú o nič lepší ako tí, ktorých nenávidíme.

Pretože sankcie voči ruským paralympijským športovcom či ruským umelcom nemajú absolútne nič spoločné s bojom proti Putinovi.

Takto uznávame, že Rusko je demokracia, pretože veríme, že za vojnu je zodpovedný ruský národ. A ak nie, prečo sa potom snažíme potrestať celú populáciu za vinu jedného? Pamätajme, že kolektívne tresty zakazujú Ženevské konvencie…

Ponaučenie z tohto konfliktu spočíva v našom zmysle pre nestálu geometriu ľudstva. Keď sme boli takí fixovaní na svet a Ukrajinu, prečo sme ju nepovzbudili, aby rešpektovala dohody, ktoré podpísala a ktoré schválili členovia Bezpečnostnej rady?

Čestnosť médií sa meria ich ochotou pracovať v súlade s ustanoveniami Mníchovskej charty. Podarilo sa im podnietiť nenávisť voči Číňanom počas krízy Covidu a ich polarizované posolstvo má rovnaký účinok proti Rusom. Žurnalistika sa stáva čoraz viac neprofesionálnou, dokonca militantnou…

Čím extrémnejšie sú sankcie voči Rusku, tým viac zvýrazňujú náš rasizmus a našu nadradenosť. Prečo za osem rokov nereagoval ani jeden západný politik na útoky na civilné obyvateľstvo Donbasu?

Veď o čo je konflikt na Ukrajine horší ako vojny v Iraku, Afganistane či Líbyi? Aké sankcie sme uvalili na tých, ktorí úmyselne klamali medzinárodné spoločenstvo, aby viedli nespravodlivé, neopodstatnené a vražedné vojny?

Snažili sme sa „donútiť trpieť“ americký národ, ktorý nám klamal (pretože toto je demokracia!) pred vojnou v Iraku? Prijali sme jednotnú sankciu voči krajinám, spoločnostiam alebo politikom, ktorí podnecujú konflikt v Jemene, ktorý je považovaný za „najhoršiu humanitárnu katastrofu na svete“?

Uvalili sme sankcie na krajiny Európskej únie, ktoré na svojej pôde praktizujú najohavnejšie mučenie v záujme Spojených štátov?

Po otázke by mala nasledovať odpoveď… a tá sa nám páčiť veru nebude.

Jacques Baud — bývalý plukovník generálneho štábu, bývalý švajčiarsky strategický spravodajský dôstojník, špecialista na východnú Európu

• prevzaté.