Michal J. Veronin

/38

V ľudskom bytí ako majáky svietia takí, clonia onakí.
Dni sa krátia vďaka zlobe, všade klíčia bodliaky.

Akési šero vypadáva z oblakov,
ktoré tam navážajú lokaji z novodobých drakov,
siahajú ľuďom do svedomia,
elektorátu začala vládnuť psychopatia, absurdita, slepota.

Čas a vek náhliaci sa odteraz nikam
úspešne predbieha samého seba,
doba si kupuje umelú slávu, lásku a česť,
obchod predáva umelú kávu, ochucovadlá chleba…

Naivní diváci prijímajú nalinkované názory
pokrytcov, deviantov, architektov zla a falše.
Chápadlá chamtivcov kradnú mravnosť a morálku,
obecenstvu sa šúpe ich vlastná koža.

Hlad po majetku len ten je spásonosnou božou mannou,
je mučivý smäd po pôžitkoch, túžba po grantoch
ktoré sa nedajú dosiahnuť poctivou prácou,
a v ľuďoch ostáva duša prázdna.

Zdvihnutý Všetkomírov prst nevnímate, vy tupci,
tŕňovú korunu velebí puch cudzích vládcov,
obetu, ktorá mala raz navždy spasiť svet
nahradila výroba granátov a dodávanie zbraní.

Vyrabovali spravodlivosť, nebo nám potemnelo,
špekulatívne kroky prezidentov „slušnosti a pravdy“
nebadane a jemnocitne po iných šliapu,
deti otrokov a odvedencov dlávi vojenská čižma.

Velebia ľudské právo, prisahajú na Hippokrata,
tlačia nekryté toliariky, bez modifikovaných vírusov
nie sú schopní zočiť Božích poslov,
Belzebubovi stavajú oltáriky.

Kupujú okná do duší, každý vie odkiaľ vietor fúka,
predávajú poctivosť, lež potom príde frajerka smrť.

zo zbierky Urbi et Orbi 2