Michal J. Veronin

41/

Keď všetko plynie z moci príkazov,
zákonov cudzích a nariadených viet,
nevinnosť zamknutá býva do nemých slov,
do falošných slobôd, do prikázaných právd.

Jazyk je meravý keď vášeň v srdci mlčí.
A láska mlčí tiež. Bratovražedné bitky
z mocenských chúťok iných sú…
Ak nedokážeme milovať nevinne,
bozky sú zradné, úsmevy strojené,
pohľady temné… v očiach len nenávisť, plamene.
Spása sa nekoná, sloboda stoná, smrti je viac a viac.

KAMBEK Kristovej slávy blúdi cestičkou temnou,
nebezpečnou a úzkou,
opustený len sám
od marišky po hrob večne spitý.
Bitky sú prehrané, priazeň je hraná,
burina mocné korene má.
Nezmieriteľnosť bytia namiesto dobra,
nekalé skutky, bodnutia srdca, do chrbta, pod pás…
Pekelné rozhodnutia, plagiáty a paródia moci.
Prečo to všetko? Prečo len tak?
Pretože plnomocou, ty otrok bez chochmesu a práv,
zakaždým špekulantov tou mocou splnomocníš.

zo zbierky Urbi et orbi2