Michal J. Veronin

Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, skvie sa svetlami vytvorený nápis na fasáde majestátneho Primaciálneho paláca v Bratislave. Ako inak, veď je sedemnásty november. V skutočnosti sa zdá byť všetko naopak. Lož a nenávisť víťazí nad pravdou a láskou. Všetci chcú vojnu a klamstvo. A vyzerajú tak slušne. Je medzi nimi mnoho malých detí ! Na pódiu stoja defraudanti, teplárnici, kajúcnici, šašovia, bosorky a žiadajú slobodu. Mikloško chce demokraciu. Asi kresťanskú. Fico chce mier a stabilnú vládu. Ani jedno sa mu nedarí dosiahnuť.

Vypil som dve pivá v írskej krčme a začína ma tlačiť mechúr. Keď som chcel platiť, inkasovať prišiel najmladší čašník, aký sa tam nachádzal. Vychrstne na mňa rýdzou angličtinou dlžnú sumu. So zdvihutým obočím ho žiadam, aby hovoril po slovensky. Mládenec prepína do slovenčiny a ospravedlňuje sa, že veľa pijanov je zo zahraničia a hovorí po angicky. Asi si nevšimol, že s ním stále komunikujem po slovensky. Nesprávny prízvuk ho prezrádza, že je to Ukrajinec. Mlčím, a premýšľam, prečo nie je na doneckom fronte a nezachraňuje krásnu Európu pred agresívnym Ruskom ale roznáša írske pivo v slovanskej cudzine.

Cestou sa zastavujem v Staromestskej tržnici v jej podzemných záchodoch, aby som vypustil prebytočný moč. Na schodoch míňam Richarda Dírera. V skutočnosti vyzerá presne tak ako v TA3. Neoponuje, iba naše pohľady sa nakrátko stretnú na tržničných schodoch. Na prvý pohľad nepôsobí tristne. Zrejme sa vracia protestovať proti aktuálnej vláde. Blížiac sa k toaletám ma zarazí neobvykle dlhý rad pred mužským WC. Pred ženským WC nie je žiaden ženský zástup. Ženy sporadicky prichádzajúce vykonať svoju biologickú potrebu sú takouto situáciou bez výnimky zaskočené, ba až dezorientované. Čakanie v rade si normálne krátime žartovaním, že spoločenská zmena nastala, že karta sa obrátila, že všetko je naopak a tak. A možno aj nie, iba ženy vypili menej piva a v lete cestou do Chorvátska sa všetko vráti do normálu a muži nebudú musieť stáť v radoch na voľný pisoár.

Stará Krónerová dospievala falošne Modlitbu pre Martu, odznela hymna a všetci sa rozchádzajú domov.

Svet je krásny a bláznivý, slúbily sme si lásku a co je nejkrásnejší… no co je nejkrásnejší ? Pravdomluvní slovo…

Mimochodom, nebol som protestovať len mi cestu domov skrížil progresívny dav a kým som sa cezeň predral, stal som sa účastníkom.