Michal J. Veronin

Boli sme múdrejší,
keď vládla väčšina a hodovný stôl
prestretý bol pre všetkých, malých aj veľkých,
požehnaný čas, keď nevládol vôl.

Požehnaný čas, keď emócie nevládli,
keď oponenti vôbec neverili,
že zvrátia taký stav.

Len hlodalo nás čosi v hrudi, že pri tom
prestretom stole spoločnom
niekto mal v pohári vodu kalnú a niekto
iný stopercentný džús.
A keď náš pohár zrazu pretiekol a vylial sa,
nastal chaos v duši.

Výkaly dôb minulých povýšené na zlato
a prehnitý poriadok veľkej časti sveta
stali sa nám mustrou na dlhý čas.
Výpary hlodajúcej dávnej nedôvery
zastreli mozog ľudu tak, že
v tomto kraji vratkom nemal nikto kľudu.

Ľudská masa je ale ako voda v rukavici,
prijme aj ruku s bičom tyrana
s prstami plnými krvavých prsteňov.

Na smetisku zvanom svet sa krysy hostia
končekmi chleba,
ktoré tam dávno vyhadzuje
náš mocný nerozumný brat.

zo zbierky Urbi et orbi 1