Michal J. Veronin

Hltači hostií skupujú odpustenie svojej viny
u priekupníkov sľubovaného Neba a sladkej nesmrteľnosti.
Jedia chlieb a pijú víno na jeho oslavu.
Akože jeho telo a jeho krv! Vaša svätosť, niekto sa musel obetovať!
Odetí do zlatom pretkávaného barančieho rúna
vodu kážu a milodary ukladajú vo svojich bankách,
odmeny za zbožnosť vo valutách na privátny účet.
Mastia si svoje bruchá, ich boh sa narodil v maštali.

Iní sa ženám nedovolia odhaľovať, asi sa za ich krásu hanbia.
Odrezávajú im nosy, ohanbia. Ich zákon im to tak káže.
Kto neľúbi ako oni, toho by najradšej sprevadili z tohto sveta.
Za všetko môže láska. Do Boha. All you need is Love.

Najtuhší veria, že sú vyvolení, povedal im to Boh aj proroci.
Isto-iste sa nemýlia. Bázeň božiu treba dokazovať obetovaním
synov, baránkov a holubov. Kto si to nemyslí, je bohorúhač, nemilý.
A toho vedia až nenávidieť, až ukrižovať, ako to káže ich viera?

Prepáčte, ale môj boh sa rodí vo vašom srdci.
Je taký nenápadný, embryo lásky, bezradný.
No nesmierne silný je…, je schopný milovať všetkých ľudí.
Pravdaže, za predpokladu, že budete chcieť.
Ibaže, keď táto náklonnosť neprežije, nenarastie, náš boh sa stratí.
A s ním aj mystérium ozajstnej lásky v srdciach.
Ostane ľahostajnosť iba… a nenávisť…
Situácia dostatočne dramatická je, týka sa všetkých duší…
Našťastie stále viacej entít zo sna precitá, viac sa ich budí.
Či tomu veríš, alebo nie, či dobre chápeš, či nechápeš,
vždy je to iba láska v srdciach, čo nášho boha prebudí.
Pravý boh v srdci, ten ktorý nikdy nechce byť iba svoj,
ten túži rozdávať nezištnú lásku, radosť, šťastie,
odhodlaný je vzdávať sa seba, budovať kráľovstvo sŕdc,
zjavovať nekonečno lásky dušiam zblúdeným zakaždým,
keď očarenie je vzájomné.

Pre tieto tézy všetky slová sú príliš hlučné, príliš mámivé.
Pokús sa vnímať i ticho rozptýlené vôkol nás, medzi slovami,
to ticho medzi nami, ktoré je večné, ticho dokonalé, sami ním sme.

Sme jeho písmenami.

zo zbierky Urbiet orbi 2