Michal J. Veronin

Čakáme na raj, ten stále neprichádza,
raj stále neprichádza.
Čakáme príchod Mesiáša, ten stále neprichádza.
No neprichádza.

Boh čaká, že sa polepšíme, my ľudia polepšíme,
opak je pravdou, denne rovnako zlí sme,
rovnaké chyby na tvári sveta činíme.

Dieťa je prednejšie ako rodič.

Vajce je dôležitejšie ako sliepka.

Kohút hrabe na cudzom dvore.

Vodu balíme do plastových fliaš.

Televízor, telefón, web a lajky.

Známosti, šminky, domnienky.

Peniaze cennejšie ako život.

Raj stále neprichádza.

Rok na konci sveta, ten to vraj zmení,
zostanú dobrí, pôjdu do raja,
ostatní zlí vraj pôjdu do hája.
Lenže, práveže, isteže, slonovinové veže,
nie sme tí zlí náhodou my?
Čo ak nás ruka Mesiáša pošle tam,
kde nie je miesta pre dobrých?

My dnešní vyvolení vozíme si zadky
v luxusných vozoch zložených z cudzej práce
a cudzích peňazí,
my dnešní vyvolení vozíme sa po svete
a užívame blahá blahobytu
za statky získané ziskom bez práce.
Ostatní nám to dovolia a tíško závidia.

Náš boh to všetko vidí a nestará sa.
Čakáme na raj, Boh čaká stále, či sa nezmeníme.
Možno, že rok na konci sveta príde neskôr,
vraj potom príde raj,

v čakárni na raj uvidíme.

zo zbierky Urbi et orbi1