33/
Nebo je ďaleká budúcnosť,
Peklo v mysli a raj
je práve predstieraný.
My sme tu vždy len teraz,
nevedomí, bezvládni a sami.
Prítomnosť mocných je
zakaždým lož a plané sľuby,
politika ťahajúca nás do záhuby,
existencia rútiaca sa za šťastím,
páliaca za sebou mosty,
hľadajúca diamanty.
Zajtra tu bude Nebo
a diktátori na stromoch.
Mrznúci pešiaci sedia v zákopoch
no malomocných svet
stále neskapína, pretože
včera zomrela nádej
na kúsok lásky,
lásky čo sľubovala,
že bude cestou do nebies,
pravda…, pre všetkých.
A my sme tu vždy iba teraz,
pretože dnes už bolo včera
a zajtra je zatiaľ chyméra.
Nik nespočítal, koľko dní
trvá šťastie okamihu v ktorom
dávam zbohom spomienkam,
a viera počíta, koľko krokov
musím prejsť k bráne nebeskej.
Kde konce lások sú…
Ciele sme minuli o vlások….
zo zbierky Urbi et orbi 2
Celá debata | RSS tejto debaty