Hral takú hru

10. júna 2015 00:56, Prečítané 1 872x, veroninmichal, Urbi et orbi 1

014

HRAL TAKÚ HRU

Často hrá takú hru čudnú,
hrá sa na pána a sluhu.
Kým je sám sebou,
nad hlavou vidí dúhu.

Zaduje vietor, šibal veľký,
vo vlasoch cíti tú jeho radosť
a vzduch hustý a svieži
odrazu je ten najlepší hosť.

Vníma ho dušou čistou,
len on a vietor ako rana po skalpeli
tešia sa, je to tou siestou,
že ešte chvalabohu nedospeli.

Vtom stúpi na kameň ostrý
a v okamihu iný je,
z pána mení sa na sluhu,
opäť sa vráti na Zem.

verše zo zbierky Urbi et Orbi 1

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Cintoríny, stromy a voda

28.01.2026

Kde majú vtáky svoje cintoríny kde duše vtákov naveky spočinú keď peruťami posledný krát zametú Je ich tak strašne veľa nekonečný kŕdeľ Cintoríny vtáčie nečakajú nič pietu nijakú len husté čierne memento mávnutia krídel všetky tie spevy minulé prievanu hovorí Kam že len letia splašené duše vtákov keď už im v pierkach smrteľný vánok pohrebnú pieseň [...]

TROJJEDINÁ SINGULARITA BOHA 1. 2.

30.11.2025

MOŽNÉ PRÍLEŽITOSTI VZNIKU 1/ Život vznikol ako nádoby v dobách, ktoré neboli vtedy, keď nič bolo predstavené ako nenič. Preto sa život sa nedá zničiť, lebo je definovaný nie ako obsah, ale ako okolie, do ktorého sa sám dá vložiť. Život ako zreteľnosť je nezmerateľný, nesmierny a neprenosný. V podstate je všetkým. Nezdá sa, že je to hra so slovami, hoci sa to tak [...]