NOC MÁ MOC
Noc,
má takú zvláštnu moc.
Vždy, keď navečer
ti príde na pomoc.
Keď usínaš,
prepadáš sa hodený do snov,
tam sám sa ocitáš
kde zakaždým duša kráča,
no kam len, nevieš.
Sen unáša ju
akosi hypnoticky
smrti, strnulosti,
večnej noci naproti.
Keď noci končí služba,
vytráca sa, prebúdzajúc svit
náhle a bez snov,
prizýva panovať
neopakovateľný nový deň.
Vynáraš sa zo snov
sťa by si zomrel noci,
odovzdávaš sa žitiu
a láske zaránky svietiacej ako lúč
láske nekončiacej
a duchu hrajúcemu fér.
Nadychuješ sa, vydychuješ.
Z plných pľúc.
Veď je ráno.
Vždy také, nanovo,
keď dozdrava sa vyspíš…
A si rozhodnutý, si pripravený
opäť sa pomstiť všetkým
za včerajšie krivdy
láskou…
Noc často máva
takú veľkú…
moc.
zo zbierky Urbi et orbi 2
Celá debata | RSS tejto debaty