Zdá sa, že slovom neudrieš
tak ako päsťou,
však rana po slovnom údere
bolí aj po rokoch,
nehojí sa, hybernuje.
Keď sneží,
tak každá vločka
padne presne tam, kde má,
a zvony nepočuť biť z veží.
Slovom vieš udrieť,
ako keď srdce zvona
rozotne nemý vzduch
pri prvom zvonení
a jeho hlas sa po krajine rozleje.
Ak zvoní tvoje ego,
nepočuť hlas tých,
čo počúvajú to,
čo práve treba.
Tak teda veľa nerozprávaj,
a budeš počuť
aj tých čo mlčia,
čo veľa vedia a nič nepovedia.
zo zbierky Urbi et orbi 1
Celá debata | RSS tejto debaty