40/
Aj keď nám vchádzaš iba do snov
romány nekončiace zlatými nitkami snováš
Súboje tiel a duší vždy beznádejne márne sú
hoc aj nebesky vábivé krásne a večné
spravidla prespíš v sladkých putách rád sám
Dať voľnosť nestvorenému bytiu je krásne
Keď priania nesplnené sú
rád ich dám spáliť v piecke túžob
budem sa v spánku chyméram brániť
útokmi tajných príkazov vzdám tento boj
Útoky mysle hlásia sa nástojčivo a náhle
zakaždým úspešne brániš sa márne
danajským darom lások zakázaných
Dať voľnosť nestvorenému bytiu je možné
Ak všetko plynie v rytme príkazov
pomocou zákonov cudzích a naučených fráz
do strát odetá bolesť býva, spútaná do holých viet
do slobôd falošných do prikázaných právd
Pohľad mi meravie a vášeň tupo mlčí
nemé sú lásky bratovražedné zlo bitiek rinčí
mocenské chúťky pekla vždy v iných róbach sú…
Dať voľnosť nestvorenému bytiu je trestné
Budeme niekedy ešte milovať božsky a verne?
Navždy už úsmevy kamenné
a bozky zradné sú?
zo zbierky Urbi et orbi 2
Celá debata | RSS tejto debaty