Kde majú vtáky svoje cintoríny kde duše vtákov naveky spočinú keď peruťami posledný krát zametú Je ich tak strašne veľa nekonečný kŕdeľ Cintoríny vtáčie nečakajú nič pietu nijakú len husté čierne memento mávnutia krídel všetky tie spevy minulé prievanu hovorí Kam že len letia splašené duše vtákov keď už im v pierkach smrteľný vánok pohrebnú pieseň […]

MOŽNÉ PRÍLEŽITOSTI VZNIKU 1/ Život vznikol ako nádoby v dobách, ktoré neboli vtedy, keď nič bolo predstavené ako nenič. Preto sa život sa nedá zničiť, lebo je definovaný nie ako obsah, ale ako okolie, do ktorého sa sám dá vložiť. Život ako zreteľnosť je nezmerateľný, nesmierny a neprenosný. V podstate je všetkým. Nezdá sa, že je to hra so slovami, hoci sa to tak […]

–

Je z hlediska duší jenom já, jen ona a on je já, všichni jsme jedno…? Někdo to ví a někdo tuší, jenom já netuším…? Ježíši, žiješ? Prý v naších duších sídliš, prý duše sídlí v srdcích… Někdo má srdce jako kámen, a jeho duše nenávistí spálená jest… Ježíši, žiješ? Řekni něco.! Kristova ducha přivést sem je úkolem duší těch, […]

Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou, skvie sa svetlami vytvorený nápis na fasáde majestátneho Primaciálneho paláca v Bratislave. Ako inak, veď je sedemnásty november. V skutočnosti sa zdá byť všetko naopak. Lož a nenávisť víťazí nad pravdou a láskou. Všetci chcú vojnu a klamstvo. A vyzerajú tak slušne. Je medzi nimi mnoho malých detí ! Na pódiu […]

Ten, čo hovorí o ženách ako o sukách sa začal správať ako pes… V slovách je múdrosť, v činoch je pravda. Ale môže to byť aj naopak. Alebo inak… Fena môže vrhnúť aj bastarda, orieška, pouličnú zmes, miláčika aj toho, čo stále hryzie. Už nebrešte! Veď hrešíte! Hm.

DEMENT vrchným veliteľom vojsk? PSYCHOPAT pemiérom? PSYCHOTROP prezidentom? BÁBKY A MAŇUŠKY vládcami štátov? HODNOTY podľa kapitálu HODNOTY podľa etiky a mravnosti HODNOTY podľa udanej spravodlivosti PUTIN nemôže prehrať, môžeme ale prehrať všetci… vďaka hodnotám naruby :-/ EÚ v súčasnej podobe je fantasmagória, mlynček na peniaze alebo hračka matrixu? […]

palác už nechcem, budem mať pokoj, a v ňom svoj sen: hrabať a ďobať… palác už nechcem. Mama, kúp mi kurník.

111/ S nohami na zemi nosím hlavu v oblakoch, rukami podopieram bohatstvo chytrých hlupákov, ktorí nám vládnu naprieč storočiami, kolená mi stonú pod tou únavou. No ešte stále napriek tomu kráčam sám cestou zaprášenou, verím, že do vysnených pastvín nebeských dôjdem už ďalšie ráno, tam nájdem všetkých jedenásť baránkov. zo zbierky Urbi et orbi1