68/ Vojak je magor, vojak je hlupák, vojak je vygumovaný mozog. Vojak je dieťa generálov bez srdca zabíjajúce deti výrobcov zbraní zbraňami iných výrobcov zbraní. Vojak je magor, vojak je hlupák, vojak je vygumovaný mozog. Vojak je nástroj bez mysle bojujúci za idey diktátorov chcejúcich ovládnuť tento (s)prostý svet. Vojak je magor, vojak je hlupák, vojak je vygumovaný […]

a ešte nehovorím o našej j Všetky štábne kurvy nám tu vládnu zas, keď sme sa vzbúrili a karta sa obrátila, dúfali sme v ich pád, ony sa len otriasli znova do tých správnych kresiel zasadli, tak nech to všetko vezme ďas! Perióda dejinná prešla zas, opäť stojíme bez moci a v ponížení obávajúc sa o dennodenné almužny slepo veríme v spravodlivosť vyššiu, tak ako v […]

ao/ Pravda ťa robí slobodným ak ju vyslovíš a tí čo v srdci krivo zmýšľajú vybuchujú lebo im pravdou oči koleš Vrana k vrane sadá a podlý človek sebe rovného si hľadá Takí na pravdu kašlú zvysoka a tých čo víno pijú no pravdu stále nenašli navštevujú chorobne radi aby svoje neprestajné sebaklamy zverili tajne ako svojim spovedníkom do úschovy Pravda si sedí na […]

Často mi pripadá, že čas neuteká ale skáče, často cez prekážky v nás. Čas, to nie je len pohyb, niet o tom pochýb, lepkavá bublanina vo vesmírnom hrnci. Niekedy mešká, inokedy príde skoro načas, najmä keď pozeráš sa zvonku, stojíš na opačnom konci. Časy sa menia, veci sa menia súčasne, nič na tom svete nie je súčasné. Naťahujeme čas, ako kožu na predlaktí, […]

Tam kde sa voda očisťuje voľným pádom a kamene sa hodia do ruky kde pozlátené katedrály sú náhle jedinou dobrou zbraňou blázni sa jedného dňa zjednotia a roztrieštia akýmsi voleným lídrom ich spupnú pokryteckú tvár Len neuznaní blázni s červenou kartou pre dávno vyfaulovaných hráčov môžu zmeniť tento divný svet A voda bude môcť ako predtým padať z mora mokrá […]

Zdá sa, že slovom neudrieš tak ako päsťou, však rana po slovnom údere bolí aj po rokoch, nehojí sa, hybernuje. Keď sneží, tak každá vločka padne presne tam, kde má, a zvony nepočuť biť z veží. Slovom vieš udrieť, ako keď srdce zvona rozotne nemý vzduch pri prvom zvonení a jeho hlas sa po krajine rozleje. Ak zvoní tvoje ego, nepočuť hlas tých, čo počúvajú to, čo […]

Čo také sa stalo, že dobro nad zlom víťazí iba v rozprávkach? Prečo sa dejú tie hlúpe deje, stále sa od seba viac vzďaľujeme, tu my, proti nám svätá príroda? Závidím ľuďom, ktorí sa počali a zrodili v lone prírody, a nikdy sa z nej nevzdialili. Závidím mužom, ktorí gazdovali na svojom a cudzie majetky nikdy nechceli, tým chlapom takým dôstojným, ako ich […]

Urobil som ťa mamou, byť mamou je údel všetkých mám, urobil som ťa mamou a veľkú radosť z toho mám. Otvoril som ti srdce pre vlastné dieťa, dať srdce deťom je údel všetkých mám, ja z toho veľkú radosť mám. Tak som ťa urobil mamou viackrát, má zmysel robiť mamou viackrát, mám radosť, urobil som sa pritom viackrát… otcom. zo zbierky Urbi et orbi 1

Mesiac nám visí nad hlavou, snúbi sa s hviezdnou oblohou. Ohníček vypľúva do neba iskry, blčia ti líca, v očiach sa iskrí. Na plecia sadá nám nočná tíš, večerná rosa fakt chladí, cítiš? Deň skončil, dohrali koníky v tráve, my ešte chvíľku dýchame v stane. Kým zaspíš, iskierky zhasnú, prichádza na viečka sladučký sen. Noc svetlá zháša, zostali iba hviezdy, […]

Čakáme na raj, ten stále neprichádza, raj stále neprichádza. Čakáme príchod Mesiáša, ten stále neprichádza. No neprichádza. Boh čaká, že sa polepšíme, my ľudia polepšíme, opak je pravdou, denne rovnako zlí sme, rovnaké chyby na tvári sveta činíme. Dieťa je prednejšie ako rodič. Vajce je dôležitejšie ako sliepka. Kohút hrabe na cudzom dvore. Vodu balíme do […]