013 RAZ RÁNO NA VEČER Brieždi sa, prechádzam chladnou krajinou. Ticho kráča vedľa mňa, mlčky je so mnou. Rozhovor plynie len vďaka nej, vďaka tej chvíli večne prítomnej. Drahá, môj obdiv máš za slová rána, tá tvoja krutosť prebudiac splín môj vo vnútri srdca tupo reže, až na kosť, samota nie je napodiv najväčšia rana. Prídem až k brehu, kde rieka svoj domov […]
Pokračovanie článku