Michal J. Veronin

007 ALEXANDRA SERGEJEVNA Hľadanie najsprávnejších myšlienok trysk sivých myšiek po jesennom poli ideály ako dunivé kroky v riečišti magistrál nekonečne pulzujúcich Mliečnou dráhou A naše cievy občas praskajú Vtedy čas večný neomylný ten strážca života rýchlosťou blesku upcháva diery a myšky plaché v mozgu horúčkovito íšču každú štrbinku Náhliš sa po […]

032 ÉTERICKÁ DôVERČIVOSŤ Vždy sa nájde nejaký Judáš, ktorý ťa udá, alebo Saint Pierre, čo v obavách o svoj krk tvoje meno zaprie aj trikrát. Vždy sa nájde nejaký Šavol, ktorý chce bičom naprávať tvoj názor a neskôr, obrátený, snažiť sa bude a možno aj tváriť sa ako svätý Pavol. Niekto je osoba taká dôverčivá ako ovečka nedostatočne […]

031 TENDER Na svojom lôžku v priesvitnej nočnej košeli a teplých ponožkách ležíš Na stene visí s roztiahnutými rukami ukrižovaný Ježiš Za oknom na balkóne od mrazu od hrôzy chveje sa zanešvárený chorľavý mestský vzduch Vinu má na tom kamufláž – stužky dymu z trysiek podivných duralových vtákov tvária sa nevyhnutne a vždy odnikiaľ prichádzajú zrazu […]

016-017 ČO BY SA STALO, KEBY SI PRIŠIEL Nedal si mu napiť, keď išiel okolo, nedal si mu najesť, keď hladný bol. Všetko už spoznal tak, až to bolelo, pravý Syn boží podľa mňa bol. V jeden deň, keď naplní sa čas, na stránkach starých, tam sa to píše, zostúpi z neba, k ľuďom sa vráti, bude vraj súdiť… Keby tak prišiel, najprv sa zľaknem, prišiel vraj […]

POVEDAL MI ZNÁMY Povedal mi známy: „Ty si teda klesol, že sa živíš prácou,“ posmešne to tresol… Žlč sa vo mne búri, keby nebol známy, dám mu po papuli. Mám doma dve deti, veľké sú dosť na to, aby rozoznali, všetko nie je zlato. Dúfam, až raz vzlietnu, že ich neporaní svet, čo prácu haní, hajzlov zase chráni. Žlč sa vo mne búri, láska silu […]

UROBILI SME CHYBU Naši ľudia v neistote všedných dní musia drieť na blahobyt a radovánky iných Či cudzí či vlastní užívajú si ťažké bezprácne zisky vravia Sme ctení vážení páni predsedovia a riaditelia pozrite bez nás vyvolených to predsa nejde Hocijakí papaláši priklepávajú si tebe nič mne nič mastné odmeny horibilné si pre nich dojná krava Stratilo si […]

014 HRAL TAKÚ HRU Často hrá takú hru čudnú, hrá sa na pána a sluhu. Kým je sám sebou, nad hlavou vidí dúhu. Zaduje vietor, šibal veľký, vo vlasoch cíti tú jeho radosť a vzduch hustý a svieži odrazu je ten najlepší hosť. Vníma ho dušou čistou, len on a vietor ako rana po skalpeli tešia sa, je to tou siestou, že ešte chvalabohu nedospeli. Vtom stúpi na kameň […]

013 RAZ RÁNO NA VEČER Brieždi sa, prechádzam chladnou krajinou. Ticho kráča vedľa mňa, mlčky je so mnou. Rozhovor plynie len vďaka nej, vďaka tej chvíli večne prítomnej. Drahá, môj obdiv máš za slová rána, tá tvoja krutosť prebudiac splín môj vo vnútri srdca tupo reže, až na kosť, samota nie je napodiv najväčšia rana. Prídem až k brehu, kde rieka svoj domov […]

034 SURREALITKA Drahý, keď pôjdeš domov, zastav sa v Lahôdkach a kúp mi dvadsať deka pokoja, tri stredne veľké prerastené sny a dvojlitrovú fľašu nenaplnenej túžby. Zatiaľ ti narýchlo vyperiem tvoju večernú únavu, spotené ponožky a hlúpe správy v televízii. Spravíme si večeru bez blikotajúcich neónov a mikrovlnného žiarenia, bez mála času a bez […]

014 NAHÝ A SÁM Priatelia nepriatelia vysoké hory povrchnosti nikomu nezáleží na tom kým si v skutočnosti Pomáhaš nepomáhaš lužeš napokon pred súdom stojíš nahý a sám Odsudzujú ťa a chvália prijímajú ťa a vylučujú ako nestrávené hovno tí voňaví a “čistí” všetci ťa súdia hoc na to práva nemajú Rozdeľujú si ťa tajne na mastné sústa podľa ich […]