Michal J. Veronin

Keď konce sú v koncoch a stredy nie sú už stredobodom, zostáva nám len mrazivosť logiky a plamienky múdrosti zhasínajú. Vymýšľame si od večnosti svojho boha, túžby po nesmrteľnosti obliekame do ornátov tušenia do liturgických právd, nepripúšťajúc, že duše sa rodia a zomierajú vyzlečené donaha podľa pôvodného paragrafového znenia vystrihnutého z […]

Šťastie necinká ozdobami na stromoch vianočných šťastie sa nejagá v baroch polnočných tam kde si omámení zalievame suchoty všedných dní domnelé krivdy svojich druhov pokyny falošných radcov a kruté zrady zatvrdnutých sŕdc V tlkote ľudského vnútra vzlyká skutočná láska ktorá sa každým rokom rodí a neprestajne dúfa že ju tam znova objavia pre svoje […]

Tak ako odpúšťame urážky znenazdajky, nevedomky, tak aj my urážame nebadane, nechcene, nevieme čo spúšťame, nevieme akí sme a nevedia to ani iní o nás, ani o sebe. Ľúbime tak, ako je nám zhora dané a kdesi v nás je zapísané, že táto ľúbosť je milá Tomu, kto nám ju dal. Tá ľúbosť v ľuďoch je večná, nekonečná, tak ako láska bez príčiny. Tak […]

NA ROVNÍKU GALAXIE JE ZLO BEZ PRÍČINY Hlboký je pád z priazne do temnej ríše zavrhnutia! Stane sa neodvratným, keď Láska náhle zrodí sestru Nenávisť. Pliaga odmietania v škrupine ega počne vzdor, tam sa liahne. Úmysly dobra svedomiu schmatne, požrať dá zlobe vzkypenej, pochybnej neviestke z tých najspodnejších podlaží ľudskej vášne. Pýcha a hnev spaľujú […]

070 Vianočná Vianoce boli časom, keď život na rozprávku sa zmenil, keď drobizg naozaj veril, že ho Láska obdaruje a urobí šťastným a rodičia v tom nemajú prsty. Vianoce boli časom, na ktorý sme sa všetci tešili, keď v duši zavládla radosť a pokoj, majonéza, mak, múka a čokoláda boli na poslednom mieste a stromček vyžaroval trblietavý mier. Ten trblietavý mier […]

NÁBOŽNÍ BEZBOŽNÍ Nábožní neveria vnemom kladú do Aleluja prosby zúfalé Bezbožní neveria a dúfajú že časom nik neodhalí podvody ich mysle trúfalej Nábožní veria opreteky modlám ukláňajú sa modlia sa ku kameňom malte k tehlám v múre Bezbožní však ligotavým kameňom veria takisto a užívajú si darčeky sveta na svojej jazde spanilej Vo vzácnej zhode tu […]

NOC MÁ MOC Noc, má takú zvláštnu moc. Vždy, keď navečer ti príde na pomoc. Keď usínaš, prepadáš sa hodený do snov, tam sám sa ocitáš kde zakaždým duša kráča, no kam len, nevieš. Sen unáša ju akosi hypnoticky smrti, strnulosti, večnej noci naproti. Keď noci končí služba, vytráca sa, prebúdzajúc svit náhle a bez snov, prizýva panovať neopakovateľný […]

108 MAMA Mama, si stále mojou, aj keď ťa už nemám, si stále mojou mamou, teraz už viem, oklamaný svetom, celým životom, čo predtým som tak dobre nechápal. Mama, cítil som tvoju náruč, aj keď som z rodinného hniezda vyletel a tvoja neviditeľná láskavá ruka ma znenazdajky mohla viesť aj potom, keď odišla si do nebies. Mama, tú tvoju lásku cítim aj keď si tam […]

021 DO BAHNA PADÁ ČAS Dni sa vliekli krokom, kde je ten čas, čas, čas. Do vzduchu písali sme prstom, a mysleli sme srdcom, to bol náš čas. Odrazu prišiel „nežný“ disent, to bol ten čas, čas, čas, keď na chvíľu si zdivel a stal sa stranou, to bol ich čas. Námestia osireli, čas postavil sa proti nám, a tí, čo sľúbili si lásku, sú hanbou svojich mám. […]

008 PLAMEŇ SVIECE Stojím a hľadím do okna s krajinou novembrového šera plastové okná sú rámom obrazu v modrofialových farbách obrazu prírody ktorá po ťažkom dni naplnenom ľudskou bezcitnosťou bezprostrednosťou bezprávím nezištnosťou beznádejou i nehou bezpečne ulíha na milosrdnú Zem hotuje sa na večerný spánok vediac že do polnoci ju budú ešte stále […]