Michal J. Veronin

Rozoznávaš …….. a predsa nevnímaš, pociťuješ …….. a predsa neľúbiš, pochybuješ ……..a predsa veríš, tušíš, že bez lásky v duši iba tak bezcieľne oblakmi blúdiš. Slovotepci sekajú perom do papiera: “Víťazstvá podlosti a zrád doposiaľ vedú nad víťazstvami sŕdc. Milujú ťa iba preto, že si sa obetoval, teraz sa […]

Tam kde sa voda očisťuje voľným pádom a kamene sa hodia do ruky kde pozlátené katedrály sú náhle jedinou dobrou zbraňou blázni sa jedného dňa zjednotia a roztrieštia akýmsi voleným lídrom ich spupnú pokryteckú tvár Len neuznaní blázni s červenou kartou pre dávno vyfaulovaných hráčov môžu zmeniť tento divný svet A voda bude môcť ako predtým padať z mora mokrá […]

Zdá sa, že slovom neudrieš tak ako päsťou, však rana po slovnom údere bolí aj po rokoch, nehojí sa, hybernuje. Keď sneží, tak každá vločka padne presne tam, kde má, a zvony nepočuť biť z veží. Slovom vieš udrieť, ako keď srdce zvona rozotne nemý vzduch pri prvom zvonení a jeho hlas sa po krajine rozleje. Ak zvoní tvoje ego, nepočuť hlas tých, čo počúvajú to, čo […]

Čo také sa stalo, že dobro nad zlom víťazí iba v rozprávkach? Prečo sa dejú tie hlúpe deje, stále sa od seba viac vzďaľujeme, tu my, proti nám svätá príroda? Závidím ľuďom, ktorí sa počali a zrodili v lone prírody, a nikdy sa z nej nevzdialili. Závidím mužom, ktorí gazdovali na svojom a cudzie majetky nikdy nechceli, tým chlapom takým dôstojným, ako ich […]

11/ Rozpor medzi spoločenskou povahou práce a individuálnym vlastníctvom výrobných prostriedkov vytvára permanentné napätie a je rozbuškou bomby, ktorej hovoríme revolúcia. 12/ Ľudí delíme na mimoriadnych ľudí, poriadnych ľudí, neporiadnych ľudí, riadnych ľudí, a riadnych … 13/ Duch je myšlienkou, slovo je Telom. 14/ Čo odovzdáš, to sa ti vráti, […]

Urobil som ťa mamou, byť mamou je údel všetkých mám, urobil som ťa mamou a veľkú radosť z toho mám. Otvoril som ti srdce pre vlastné dieťa, dať srdce deťom je údel všetkých mám, ja z toho veľkú radosť mám. Tak som ťa urobil mamou viackrát, má zmysel robiť mamou viackrát, mám radosť, urobil som sa pritom viackrát… otcom. zo zbierky Urbi et orbi 1

Mesiac nám visí nad hlavou, snúbi sa s hviezdnou oblohou. Ohníček vypľúva do neba iskry, blčia ti líca, v očiach sa iskrí. Na plecia sadá nám nočná tíš, večerná rosa fakt chladí, cítiš? Deň skončil, dohrali koníky v tráve, my ešte chvíľku dýchame v stane. Kým zaspíš, iskierky zhasnú, prichádza na viečka sladučký sen. Noc svetlá zháša, zostali iba hviezdy, […]

Čakáme na raj, ten stále neprichádza, raj stále neprichádza. Čakáme príchod Mesiáša, ten stále neprichádza. No neprichádza. Boh čaká, že sa polepšíme, my ľudia polepšíme, opak je pravdou, denne rovnako zlí sme, rovnaké chyby na tvári sveta činíme. Dieťa je prednejšie ako rodič. Vajce je dôležitejšie ako sliepka. Kohút hrabe na cudzom dvore. Vodu balíme do […]

Hltači hostií skupujú odpustenie svojej viny u priekupníkov sľubovaného Neba a sladkej nesmrteľnosti. Jedia chlieb a pijú víno na jeho oslavu. Akože jeho telo a jeho krv! Vaša svätosť, niekto sa musel obetovať! Odetí do zlatom pretkávaného barančieho rúna vodu kážu a milodary ukladajú vo svojich bankách, odmeny za zbožnosť vo valutách na privátny účet. Mastia si svoje […]

Tak neviem, na môj dušu, či ozaj pravda je, že každý duch dušu má. A či, povedzme, máva ducha duša? A či nad tou dilemou od smiechu sa zadúša? Ale teraz už vážne, duch dušu musí mať, aby keď sa na nás díva, mohol z tej duše nadávať. Alebo duša, keď sa správa divne, robí bláznovstvá a zdá sa svojhlavá, tak chodí ako bez duše. Poviem vám, keď duše navôkol […]