Michal J. Veronin

Čo také sa stalo, že dobro nad zlom víťazí iba v rozprávkach? Prečo sa dejú tie hlúpe deje, stále sa od seba viac vzďaľujeme, tu my, proti nám svätá príroda? Závidím ľuďom, ktorí sa počali a zrodili v lone prírody, a nikdy sa z nej nevzdialili. Závidím mužom, ktorí gazdovali na svojom a cudzie majetky nikdy nechceli, tým chlapom takým dôstojným, ako ich […]

11/ Rozpor medzi spoločenskou povahou práce a individuálnym vlastníctvom výrobných prostriedkov vytvára permanentné napätie a je rozbuškou bomby, ktorej hovoríme revolúcia. 12/ Ľudí delíme na mimoriadnych ľudí, poriadnych ľudí, neporiadnych ľudí, riadnych ľudí, a riadnych … 13/ Duch je myšlienkou, slovo je Telom. 14/ Čo odovzdáš, to sa ti vráti, […]

Urobil som ťa mamou, byť mamou je údel všetkých mám, urobil som ťa mamou a veľkú radosť z toho mám. Otvoril som ti srdce pre vlastné dieťa, dať srdce deťom je údel všetkých mám, ja z toho veľkú radosť mám. Tak som ťa urobil mamou viackrát, má zmysel robiť mamou viackrát, mám radosť, urobil som sa pritom viackrát… otcom. zo zbierky Urbi et orbi 1

Mesiac nám visí nad hlavou, snúbi sa s hviezdnou oblohou. Ohníček vypľúva do neba iskry, blčia ti líca, v očiach sa iskrí. Na plecia sadá nám nočná tíš, večerná rosa fakt chladí, cítiš? Deň skončil, dohrali koníky v tráve, my ešte chvíľku dýchame v stane. Kým zaspíš, iskierky zhasnú, prichádza na viečka sladučký sen. Noc svetlá zháša, zostali iba hviezdy, […]

Čakáme na raj, ten stále neprichádza, raj stále neprichádza. Čakáme príchod Mesiáša, ten stále neprichádza. No neprichádza. Boh čaká, že sa polepšíme, my ľudia polepšíme, opak je pravdou, denne rovnako zlí sme, rovnaké chyby na tvári sveta činíme. Dieťa je prednejšie ako rodič. Vajce je dôležitejšie ako sliepka. Kohút hrabe na cudzom dvore. Vodu balíme do […]

Hltači hostií skupujú odpustenie svojej viny u priekupníkov sľubovaného Neba a sladkej nesmrteľnosti. Jedia chlieb a pijú víno na jeho oslavu. Akože jeho telo a jeho krv! Vaša svätosť, niekto sa musel obetovať! Odetí do zlatom pretkávaného barančieho rúna vodu kážu a milodary ukladajú vo svojich bankách, odmeny za zbožnosť vo valutách na privátny účet. Mastia si svoje […]

Tak neviem, na môj dušu, či ozaj pravda je, že každý duch dušu má. A či, povedzme, máva ducha duša? A či nad tou dilemou od smiechu sa zadúša? Ale teraz už vážne, duch dušu musí mať, aby keď sa na nás díva, mohol z tej duše nadávať. Alebo duša, keď sa správa divne, robí bláznovstvá a zdá sa svojhlavá, tak chodí ako bez duše. Poviem vám, keď duše navôkol […]

Boh je keď spievajú si vtáci a Slnko na nás svieti Boh je keď už je tma a ticho a anjel náš bdie kdesi Boh je keď sú deti úplne zaujaté svojou hrou Boh je keď obloha sa prudko hnevá búri sa búrkou a pení vodu povodní Boh je keď sme srdeční a pôvodní iba takí svoji a milo dojemní Vtedy je Boh keď je láska nezištná a vzájomná bezpodmienečná a večná keď hovoríme […]

1/ Záleží na tom, či sme zdvorilí a pozorní, 2/ záleží na tom, či sme úctiví a mierni, 3/ záleží na tom, či sme dobroprajní a spravodliví, lebo taký je potom svet. 4/ Záleží na tom, či sme veselí a vtipní, 5/ záleží na tom, či sme priateľskí a otvorení, 6/ záleží na tom, či sme mierumilovní a tolerantní, lebo taký je potom svet. 7/ Záleží na tom, či sme […]

Kanclíky samozvaných majiteľov stavby zvanej svet na najvyšších poschodiach človečej priazne čnú do neba bezostyšne tešia sa slnku a jasu možných i nemožných privilégií a necelebritskí stavači kulís a každodenní makači majú akurát oči pre plač a otrockú slepotu pracovných orgií. Či nevidíte že priestor nášho spoločného obydlia určili len pre tých […]