Michal J. Veronin

108 MAMA Mama, si stále mojou, aj keď ťa už nemám, si stále mojou mamou, teraz už viem, oklamaný svetom, celým životom, čo predtým som tak dobre nechápal. Mama, cítil som tvoju náruč, aj keď som z rodinného hniezda vyletel a tvoja neviditeľná láskavá ruka ma znenazdajky mohla viesť aj potom, keď odišla si do nebies. Mama, tú tvoju lásku cítim aj keď si tam […]

021 DO BAHNA PADÁ ČAS Dni sa vliekli krokom, kde je ten čas, čas, čas. Do vzduchu písali sme prstom, a mysleli sme srdcom, to bol náš čas. Odrazu prišiel „nežný“ disent, to bol ten čas, čas, čas, keď na chvíľu si zdivel a stal sa stranou, to bol ich čas. Námestia osireli, čas postavil sa proti nám, a tí, čo sľúbili si lásku, sú hanbou svojich mám. […]

008 PLAMEŇ SVIECE Stojím a hľadím do okna s krajinou novembrového šera plastové okná sú rámom obrazu v modrofialových farbách obrazu prírody ktorá po ťažkom dni naplnenom ľudskou bezcitnosťou bezprostrednosťou bezprávím nezištnosťou beznádejou i nehou bezpečne ulíha na milosrdnú Zem hotuje sa na večerný spánok vediac že do polnoci ju budú ešte stále […]

007 ALEXANDRA SERGEJEVNA Hľadanie najsprávnejších myšlienok trysk sivých myšiek po jesennom poli ideály ako dunivé kroky v riečišti magistrál nekonečne pulzujúcich Mliečnou dráhou A naše cievy občas praskajú Vtedy čas večný neomylný ten strážca života rýchlosťou blesku upcháva diery a myšky plaché v mozgu horúčkovito íšču každú štrbinku Náhliš sa po […]

032 ÉTERICKÁ DôVERČIVOSŤ Vždy sa nájde nejaký Judáš, ktorý ťa udá, alebo Saint Pierre, čo v obavách o svoj krk tvoje meno zaprie aj trikrát. Vždy sa nájde nejaký Šavol, ktorý chce bičom naprávať tvoj názor a neskôr, obrátený, snažiť sa bude a možno aj tváriť sa ako svätý Pavol. Niekto je osoba taká dôverčivá ako ovečka nedostatočne […]

031 TENDER Na svojom lôžku v priesvitnej nočnej košeli a teplých ponožkách ležíš Na stene visí s roztiahnutými rukami ukrižovaný Ježiš Za oknom na balkóne od mrazu od hrôzy chveje sa zanešvárený chorľavý mestský vzduch Vinu má na tom kamufláž – stužky dymu z trysiek podivných duralových vtákov tvária sa nevyhnutne a vždy odnikiaľ prichádzajú zrazu […]

016-017 ČO BY SA STALO, KEBY SI PRIŠIEL Nedal si mu napiť, keď išiel okolo, nedal si mu najesť, keď hladný bol. Všetko už spoznal tak, až to bolelo, pravý Syn boží podľa mňa bol. V jeden deň, keď naplní sa čas, na stránkach starých, tam sa to píše, zostúpi z neba, k ľuďom sa vráti, bude vraj súdiť… Keby tak prišiel, najprv sa zľaknem, prišiel vraj […]

POVEDAL MI ZNÁMY Povedal mi známy: „Ty si teda klesol, že sa živíš prácou,“ posmešne to tresol… Žlč sa vo mne búri, keby nebol známy, dám mu po papuli. Mám doma dve deti, veľké sú dosť na to, aby rozoznali, všetko nie je zlato. Dúfam, až raz vzlietnu, že ich neporaní svet, čo prácu haní, hajzlov zase chráni. Žlč sa vo mne búri, láska silu […]

UROBILI SME CHYBU Naši ľudia v neistote všedných dní musia drieť na blahobyt a radovánky iných Či cudzí či vlastní užívajú si ťažké bezprácne zisky vravia Sme ctení vážení páni predsedovia a riaditelia pozrite bez nás vyvolených to predsa nejde Hocijakí papaláši priklepávajú si tebe nič mne nič mastné odmeny horibilné si pre nich dojná krava Stratilo si […]

014 HRAL TAKÚ HRU Často hrá takú hru čudnú, hrá sa na pána a sluhu. Kým je sám sebou, nad hlavou vidí dúhu. Zaduje vietor, šibal veľký, vo vlasoch cíti tú jeho radosť a vzduch hustý a svieži odrazu je ten najlepší hosť. Vníma ho dušou čistou, len on a vietor ako rana po skalpeli tešia sa, je to tou siestou, že ešte chvalabohu nedospeli. Vtom stúpi na kameň […]