Tak neviem, na môj dušu, či ozaj pravda je, že každý duch dušu má. A či, povedzme, máva ducha duša? A či nad tou dilemou od smiechu sa zadúša? Ale teraz už vážne, duch dušu musí mať, aby keď sa na nás díva, mohol z tej duše nadávať. Alebo duša, keď sa správa divne, robí bláznovstvá a zdá sa svojhlavá, tak chodí ako bez duše. Poviem vám, keď duše navôkol […]

1/ Záleží na tom, či sme zdvorilí a pozorní, 2/ záleží na tom, či sme úctiví a mierni, 3/ záleží na tom, či sme dobroprajní a spravodliví, lebo taký je potom svet. 4/ Záleží na tom, či sme veselí a vtipní, 5/ záleží na tom, či sme priateľskí a otvorení, 6/ záleží na tom, či sme mierumilovní a tolerantní, lebo taký je potom svet. 7/ Záleží na tom, či sme […]

Kanclíky samozvaných majiteľov stavby zvanej svet na najvyšších poschodiach človečej priazne čnú do neba bezostyšne tešia sa slnku a jasu možných i nemožných privilégií a necelebritskí stavači kulís a každodenní makači majú akurát oči pre plač a otrockú slepotu pracovných orgií. Či nevidíte že priestor nášho spoločného obydlia určili len pre tých […]

Skús to len tak, predstav si, že svet tvoríš aj ty, že si jeho dôležitou časťou, že svet tvoríš svojou povahou, tak ako ostatní, aj ty. Buď si istý predstavou, že akou dobrou budeš postavou, takou dobrou bude svet hrou. Snažím sa odočítať z tvojich pier čo hovoríš, či vlastne šepkáš nečujne, podvedome však cítim, je to po sté, že tvoje prianie je stále to isté. […]

Žijeme v nekonečnej príbehovej slučke zloženej z prevzatých i vlastných legiend z neuveriteľných i čudne povedomých textov vymyslených aj kruto pravdivých zrozumiteľných aj do nemoty čítaných z nápadov vnuknutých Bohom aj takých prosto bláznivých hoci tie majú k Nemu takisto blízko v predstavách ľudstva túto textovú kašu meníme na vyleštenú virtuálnu skutočnosť […]

Tie tetky z výkladov súkromné banky plné pokladov odmeny našich chlebodarcov omrvinky miesto chleba obaly bez tovaru srdcia čo sa stali skalou sa mi neustále vysmievajú tí dlhoprstí na každom rohu pobočky stavajú a s vážnou tvárou poctivca pospolitosť dennodenne okrádajú Nevraživosť v duši rastie v každom z nás v bezcieľnom zhone všedných dní pichá a zraňuje […]

Boli sme múdrejší, keď vládla väčšina a hodovný stôl prestretý bol pre všetkých, malých aj veľkých, požehnaný čas, keď nevládol vôl. Požehnaný čas, keď emócie nevládli, keď oponenti vôbec neverili, že zvrátia taký stav. Len hlodalo nás čosi v hrudi, že pri tom prestretom stole spoločnom niekto mal v pohári vodu kalnú a niekto iný stopercentný džús. A […]

Zvonili sme kľúčami, volali: „Sme s vami!“ Bola nás presila, čo kričali: „V jednote je sila!“ Keď si vzal slovo Budaj alebo Kňažko, či iba na pódiu ktosi, zatemnenie mysle, emócia sa vehementne hlási, ozýva sa dav: „To je ono“, kričí v ten večer každý asi. Sloboda nová čaká za rohom… Príde? Asi ťažko. Ale predsa, je to čas pre […]

Šťastie necinká ozdobami na stromoch vianočných šťastie sa nejagá v baroch polnočných tam kde si omámení zalievame suchoty všedných dní domnelé krivdy svojich druhov pokyny falošných radcov a kruté zrady zatvrdnutých sŕdc V tlkote ľudského vnútra vzlyká skutočná láska ktorá sa každým rokom rodí a neprestajne dúfa že ju tam znova objavia pre svoje […]

Tak ako odpúšťame urážky znenazdajky, nevedomky, tak aj my urážame nebadane, nechcene, nevieme čo spúšťame, nevieme akí sme a nevedia to ani iní o nás, ani o sebe. Ľúbime tak, ako je nám zhora dané a kdesi v nás je zapísané, že táto ľúbosť je milá Tomu, kto nám ju dal. Tá ľúbosť v ľuďoch je večná, nekonečná, tak ako láska bez príčiny. Tak […]