Michal J. Veronin

Zvonili sme kľúčami, volali: „Sme s vami!“ Bola nás presila, čo kričali: „V jednote je sila!“ Keď si vzal slovo Budaj alebo Kňažko, či iba na pódiu ktosi, zatemnenie mysle, emócia sa vehementne hlási, ozýva sa dav: „To je ono“, kričí v ten večer každý asi. Sloboda nová čaká za rohom… Príde? Asi ťažko. Ale predsa, je to čas pre […]

210/ Boh je síce jeden, ale má toľko podôb, koľko živých tvorov je na svete. 211/ Ak vychádzame z predpokladu, že život je večný, ako to tvrdia jedni a ak aj hmota je večná, ako to tvrdia druhí, tak je pravdepodobné, že naša bytosť nikdy nezomrie. A ak je možné, že existuje niekto ako Boh, tak je možné aj to, že sa ako niekto iný znovuzrodíme. Z toho vyplýva, že snaha […]

Pozerám včera v Rozhlase a televízii Slovenska zábavnú kvízovú reláciu o ľudskom tele a niečo ma pri tej zábave serie. To, že sa herci nasilu tešia mi neprekáža, ani že múdro objasňujúca lekárka je pekná, ale keď unisono hádžu také jazykové perle, prepáčte: perly, tak ma to už naozaj s prepáčením naozaj ….. . Však barla je ako perla a perla je ako […]

Keď konce sú v koncoch a stredy nie sú už stredobodom, zostáva nám len mrazivosť logiky a plamienky múdrosti zhasínajú. Vymýšľame si od večnosti svojho boha, túžby po nesmrteľnosti obliekame do ornátov tušenia do liturgických právd, nepripúšťajúc, že duše sa rodia a zomierajú vyzlečené donaha podľa pôvodného paragrafového znenia vystrihnutého z […]

Šťastie necinká ozdobami na stromoch vianočných šťastie sa nejagá v baroch polnočných tam kde si omámení zalievame suchoty všedných dní domnelé krivdy svojich druhov pokyny falošných radcov a kruté zrady zatvrdnutých sŕdc V tlkote ľudského vnútra vzlyká skutočná láska ktorá sa každým rokom rodí a neprestajne dúfa že ju tam znova objavia pre svoje […]

Tak ako odpúšťame urážky znenazdajky, nevedomky, tak aj my urážame nebadane, nechcene, nevieme čo spúšťame, nevieme akí sme a nevedia to ani iní o nás, ani o sebe. Ľúbime tak, ako je nám zhora dané a kdesi v nás je zapísané, že táto ľúbosť je milá Tomu, kto nám ju dal. Tá ľúbosť v ľuďoch je večná, nekonečná, tak ako láska bez príčiny. Tak […]

NA ROVNÍKU GALAXIE JE ZLO BEZ PRÍČINY Hlboký je pád z priazne do temnej ríše zavrhnutia! Stane sa neodvratným, keď Láska náhle zrodí sestru Nenávisť. Pliaga odmietania v škrupine ega počne vzdor, tam sa liahne. Úmysly dobra svedomiu schmatne, požrať dá zlobe vzkypenej, pochybnej neviestke z tých najspodnejších podlaží ľudskej vášne. Pýcha a hnev spaľujú […]

070 Vianočná Vianoce boli časom, keď život na rozprávku sa zmenil, keď drobizg naozaj veril, že ho Láska obdaruje a urobí šťastným a rodičia v tom nemajú prsty. Vianoce boli časom, na ktorý sme sa všetci tešili, keď v duši zavládla radosť a pokoj, majonéza, mak, múka a čokoláda boli na poslednom mieste a stromček vyžaroval trblietavý mier. Ten trblietavý mier […]

NÁBOŽNÍ BEZBOŽNÍ Nábožní neveria vnemom kladú do Aleluja prosby zúfalé Bezbožní neveria a dúfajú že časom nik neodhalí podvody ich mysle trúfalej Nábožní veria opreteky modlám ukláňajú sa modlia sa ku kameňom malte k tehlám v múre Bezbožní však ligotavým kameňom veria takisto a užívajú si darčeky sveta na svojej jazde spanilej Vo vzácnej zhode tu […]

NOC MÁ MOC Noc, má takú zvláštnu moc. Vždy, keď navečer ti príde na pomoc. Keď usínaš, prepadáš sa hodený do snov, tam sám sa ocitáš kde zakaždým duša kráča, no kam len, nevieš. Sen unáša ju akosi hypnoticky smrti, strnulosti, večnej noci naproti. Keď noci končí služba, vytráca sa, prebúdzajúc svit náhle a bez snov, prizýva panovať neopakovateľný […]