Michal J. Veronin

Jeden je tento svet, je nekonečne veľa takých svetov. Iný bol tento dnešný svet včera a iný bude zajtra. Svet delí sa na nový a na starý, orientálny a západný, moderný a staromódny, staroveký i súčasný, ale aj starodávny, či ešte budúci. Svet nie je ozajstný, je to len veľmi krátky vnem diváka vo vlastnom kine na premietacom plátne očí prítomný. Svet, aký sme […]

Tie tetky z výkladov súkromné banky plné pokladov odmeny našich chlebodarcov omrvinky miesto chleba obaly bez tovaru srdcia čo sa stali skalou sa mi neustále vysmievajú tí dlhoprstí na každom rohu pobočky stavajú a s vážnou tvárou poctivca pospolitosť dennodenne okrádajú Nevraživosť v duši rastie v každom z nás v bezcieľnom zhone všedných dní pichá a zraňuje […]

Tak či tak, tak či tak, zdá sa, že všetko je naopak. Filantrop boháč a lúza žobrák, už iba v rozprávkach je dobrák. Premúdre, premúdre médiá. Podľa nich, kto chce dobro, poďme doňho! Opovrhnúť, pohaniť, nezostane na ňom suchá niť. A kto sa nám neráta, novodobý cieľ, sekeru mu do chrbta. Boh je sex, sex, sex, to všetci vieme, láska a dobro v kúte drieme. Antikrist […]

Boli sme múdrejší, keď vládla väčšina a hodovný stôl prestretý bol pre všetkých, malých aj veľkých, požehnaný čas, keď nevládol vôl. Požehnaný čas, keď emócie nevládli, keď oponenti vôbec neverili, že zvrátia taký stav. Len hlodalo nás čosi v hrudi, že pri tom prestretom stole spoločnom niekto mal v pohári vodu kalnú a niekto iný stopercentný džús. A […]

Zvonili sme kľúčami, volali: „Sme s vami!“ Bola nás presila, čo kričali: „V jednote je sila!“ Keď si vzal slovo Budaj alebo Kňažko, či iba na pódiu ktosi, zatemnenie mysle, emócia sa vehementne hlási, ozýva sa dav: „To je ono“, kričí v ten večer každý asi. Sloboda nová čaká za rohom… Príde? Asi ťažko. Ale predsa, je to čas pre […]

210/ Boh je síce jeden, ale má toľko podôb, koľko živých tvorov je na svete. 211/ Ak vychádzame z predpokladu, že život je večný, ako to tvrdia jedni a ak aj hmota je večná, ako to tvrdia druhí, tak je pravdepodobné, že naša bytosť nikdy nezomrie. A ak je možné, že existuje niekto ako Boh, tak je možné aj to, že sa ako niekto iný znovuzrodíme. Z toho vyplýva, že snaha […]

Pozerám včera v Rozhlase a televízii Slovenska zábavnú kvízovú reláciu o ľudskom tele a niečo ma pri tej zábave serie. To, že sa herci nasilu tešia mi neprekáža, ani že múdro objasňujúca lekárka je pekná, ale keď unisono hádžu také jazykové perle, prepáčte: perly, tak ma to už naozaj s prepáčením naozaj ….. . Však barla je ako perla a perla je ako […]

Keď konce sú v koncoch a stredy nie sú už stredobodom, zostáva nám len mrazivosť logiky a plamienky múdrosti zhasínajú. Vymýšľame si od večnosti svojho boha, túžby po nesmrteľnosti obliekame do ornátov tušenia do liturgických právd, nepripúšťajúc, že duše sa rodia a zomierajú vyzlečené donaha podľa pôvodného paragrafového znenia vystrihnutého z […]

Šťastie necinká ozdobami na stromoch vianočných šťastie sa nejagá v baroch polnočných tam kde si omámení zalievame suchoty všedných dní domnelé krivdy svojich druhov pokyny falošných radcov a kruté zrady zatvrdnutých sŕdc V tlkote ľudského vnútra vzlyká skutočná láska ktorá sa každým rokom rodí a neprestajne dúfa že ju tam znova objavia pre svoje […]

Tak ako odpúšťame urážky znenazdajky, nevedomky, tak aj my urážame nebadane, nechcene, nevieme čo spúšťame, nevieme akí sme a nevedia to ani iní o nás, ani o sebe. Ľúbime tak, ako je nám zhora dané a kdesi v nás je zapísané, že táto ľúbosť je milá Tomu, kto nám ju dal. Tá ľúbosť v ľuďoch je večná, nekonečná, tak ako láska bez príčiny. Tak […]